MARTIN CHUDÝ

Začni žiť život podľa svojich predstáv

Omega-3 a omega-6 tuky – fakty, ktoré vám nepovedia

Už viac ako 50 rokov nám odporúčajú konzumovať rastlinné tuky a margaríny s vysokým obsahom omega-6 tukov pre zníženie cholesterolu. Výskyt srdcovo-cievnych ochorení sa však zvýšil po zavedení týchto odporúčaní a takmer vôbec odvtedy neklesá. Môžu za to potraviny s vysokým obsahom omega-6 tukov? A čo príjem omega-3 tukov, máte ho dostatočný? Aký by mal byť pomer medzi omega-6 a omega-3 tukmi vo vašej výžive a ako tieto dva druhy mastných kyselín ovplyvňujú vaše zdravie? To všetko a oveľa viac sa dozviete v mojom 2. dielnom článku.

Tuky sú už viac ako 50 rokov veľmi horúcou témou v oblasti výživy. Posledné desaťročia nám väčšina lekárov odporúča konzumovať najmä rastlinné tuky z olejov a margarínov. Napríklad nám odporúčajú konzumovať slnečnicový, repkový či sezamový olej (v USA sójový) a výrobky z nich. Asi vám to už tiež povedal váš lekár, či nie?

Dôvod je prostý, tieto výrobky obsahujú extrémne veľa omega-6 tukov a tie dokážu znížiť celkový cholesterol v krvi a hladinu LDL cholesterolu v krvi. A keďže to sa považuje za víťazstvo v boji proti srdcovo-cievnym ochoreniam, tak majú logický dôvod pokračovať vo svojich odporúčaniach. Lenže história sa nedá oklamať, preto po desaťročiach vzniká vážna otázka:

Ako je možné, že takmer 75 % ľudí, ktorí zažijú srdcovo-cievnu príhodu, majú LDL cholesterol v norme a takmer 50 % z nich ho má v „optimálnych“ hladinách? 

S týmto výsledkom prišla analýza z roku 2009, ktorá bola publikovaná v American Heart Journal a preskúmala 136 905 pacientov medzi rokmi 2000 a 2006. Okrem toho, v roku 2005 bola publikovaná štúdia v Žurnále americkej lekárskej asociácie, ktorá zistila, že priemerná hladina celkového cholesterolu u ľudí vo veku 20 až 74 rokov klesla medzi rokmi 1960 až 2002 z 5,74 na 5,24 mmol/l (za „zdravú“ hladinu sa považuje pod 5.0 mmol/l).

Konkrétnejšie, Američanom vo veku 60 až 74 rokov klesol priemerný cholesterol (CHOL) z 5,99 na 5,27 u mužov a z 6,8 na 5,76 mmol/l u žien. K tomu výrazne prispieva aj skoro 3-násobný nárast užívania statínov (lieky na znižovanie CHOL) medzi rokmi 1993 až 2002.

Cholesterolovú hypotézu nepotvrdzujú ani Švajčiari, ktorí majú najvyššiu priemernú hladinu cholesterolu v Európe (6,46 mmol/l) a zároveň 2. najnižší výskyt srdcových ochorení v Európe, ktorý je o 3/4 nižší než majú Američania (1).

Vráťme sa však k „omega tukom“, ktoré sú nesmierne dôležité pre naše zdravie. Avšak musíme o nich poznať určité fakty, ktoré sa dozviete v mojich 2 článkoch na túto tému.

Tuky, ktoré si ľudské telo nedokáže vyrobiť

Existujú len 2 druhy tukov, ktoré sú tzv. esenciálne. To znamená, že si ich ľudský organizmus nedokáže sám vyrobiť a preto ich musíme prijímať stravou. Tieto tuky, alebo správne povedané mastné kyseliny (pre uľahčenie ich budem väčšinou nazývať tuky), sa nazývajú kyselina linolová (LA) a kyselina alfa-linolénová (ALA). LA patrí do skupiny omega-6 mastných kyselín a ALA medzi omega-3 mastné kyseliny. Obe sú tzv. polynenasýtené mastné kyseliny (PUFA), pretože vo svojom reťazci majú 2 a viac dvojitých väzieb.

LA a ALA dokážu vyrobiť len rastlinné enzýmy, čo znamená, že sa nachádzajú len v rastlinách (2). Živočíchy ich síce nedokážu vyrobiť, ale majú enzýmy, ktoré ich dokážu premeniť v pečeni na iné druhy PUFA. Napríklad LA sa premieňa na kyselinu arachidónovú (AA) a ALA sa dokáže premeniť na kyselinu eikozapentaénovú, známu ako EPA.

Kyseliny AA a EPA sa dokážu ďalej premeniť na iné tuky, z ktorých je známa najmä kyselina dokozahexaénová (skrátene DHA). Tá vzniká z kyseliny EPA a oba tieto omega-3 tuky sú bohato obsiahnuté v tučných rybách a morských plodoch. AA je obsiahnutá najmä v orgánoch a mäse zvierat, vajciach a rybách.

V celej tejto sérii premien vznikajú aj iné druhy mastných kyselín, ale za najdôležitejšie PUFA pre človeka môžeme považovať omega-6 tuky LA a AA, a omega-3 tuky ALA, EPA a DHA. Každá z nich má špecifický účinok na ľudský organizmus a v posledných desaťročiach boli podrobené rozsiahlemu výskumu. Ten medzitým stihol odhaliť ich viaceré dôležité účinky na ľudský organizmus, na ktoré sa v tomto článku pozrieme bližšie.

Omega-3 a omega-6 sú nevyhnutné pre zdravie 

Tieto tuky sú dôležitou súčasťou bunkových membrán (najmä červených a bielych krviniek a pečeňových buniek), v ktorých ovplyvňujú ich priepustnosť, citlivosť na hormóny a množstvo iných dôležitých procesov. Kyseliny AA a DHA sú nevyhnutné pre zdravý vývoj mozgu a nervového systému a sú to najhojnejšie zastúpené polynenasýtené tuky (PUFA) v mozgu. Spolu tvoria asi 20% zo všetkých tukov v mozgu.

DHA je obzvlášť koncentrovaná v neurónových synapsiách a je nevyhnutná pre správnu funkciu neurónov (3). Je to tiež najviac zastúpená omega-3 mastná kyselina v mozgu a sietnici. V mozgu predstavuje až 40% zo všetkých PUFA a v sietnici až 60% z PUFA. Z tohto dôvodu sa AA a DHA mastné kyseliny prirodzene nachádzajú vo vysokom množstve v materskom mlieku a prispievajú k zdravému vývinu dieťaťa.

Omega-3 a omega-6 tuky sú tiež prekurzorom pre viaceré dôležité látky. Napríklad EPA a AA sú materiálom pre tvorbu tzv. eikozanoidov (prostaglandíny, leukotriény, tromboxány a iné). Tie sú vytvárané v tele podľa potreby a slúžia ako vnútrobunkové signalizačné molekuly. Eikozanoidy ovplyvňujú zápaly, imunitné reakcie, tehotenstvo, bolesť, zrážanie krvi, bunkový rast, krvný tlak či centrálny nervový systém.

Zvýšená pozornosť sa dostáva najmä omega-3 tukom, ktoré sú potrebné pre správny rast a vývoj dieťaťa a hrajú dôležitú úlohu v prevencii a liečbe srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky, artritídy, autoimúnnych ochorení, rakoviny, psychických porúch a mnohých ďalších zápalových chronických ochorení.

Nie je omega ako omega

Aj keď si ľudský organizmus dokáže vyrobiť kyseliny AA, EPA a DHA z kyselín LA a ALA, neznamená to, že by sme uvedené 3 tuky nemali konzumovať v strave. Pretože premena týchto kyselín je ovplyvnená viacerými faktormi a v skutočnosti je veľmi nízka.

Podľa vedeckých štúdií je premena omega-3 mastnej kyseliny ALA na EPA menej ako 15% a v mnohých prípadoch je to menej ako 5%, pričom premena na DHA je menej ako 0,5% (45).

Jeden z dôvodov je, že táto premena je závislá na zinku, železe a vitamíne B6 a tie chýbajú v strave ľudí, ktorí konzumujú nadbytok spracovaných potravín (asi väčšina svetovej populácie). Tieto „potraviny“ často obsahujú aj tzv. trans tuky (stužené tuky, margaríny), ktoré tiež narúšajú premenu z LA a ALA na AA, EPA a DHA.

Problém s touto premenou môžu mať aj ľudia, ktorí sa vyhýbajú živočíšnej strave. Napríklad vysoký príjem ALA z ľanového oleja nezvýšil u vegánov hladinu DHA v plazme, napriek nízkym pôvodným hladinám DHA (5).

O niečo vyššiu schopnosť tejto premeny majú ženy v porovnaní s mužmi, ale stále je to nízke percento. V jednej štúdii zaznamenali u žien premenu z ALA na EPA 21% a na DHA 9%. U mužov to bolo 8% z ALA na EPA a mimo detekovateľné množstvo na DHA (6). Premena omega-6 mastnej kyseliny LA na AA tiež nie je veľmi vysoká (~0,2%) a závisí od viacerých faktorov (7).

Z toho vyplýva, že…

…ľudský organizmus nevyhnutne potrebuje príjem kyselín AA, EPA a DHA zo stravy,… 

…alebo doplnkovej výživy. Pravdepodobne je to dôsledok stravy našich dávnych predkov počas evolúcie, pretože medzi hlavné zložky ich stravy patrili morské ryby a plody a mäso a orgány zvierat. Takže presne tie potraviny, kde sa tieto tuky prirodzene nachádzajú.

Tým pádom sa naši predkovia nemuseli spoliehať na premenu z rastlinnej stravy pomocou enzýmov a tento mechanizmus sa dostatočne nevyvinul. V skutočnosti sa DHA začína vo vedeckých kruhoch považovať za 3 esenciálnu mastnú kyselinu a dnes už vieme, že DHA, EPA a AA majú najsilnejší biologický účinok na organizmus. Účinok LA a ALA nie je tak silný a naopak, ich nadbytok môže spôsobiť zdravotné problémy (viac v texte).

Čo je ďalej veľmi dôležité, nielenže je premena z LA a ALA nízka, ale tieto tuky si navzájom konkurujú v tomto procese. Pretože rovnaké enzýmy (desaturázy a elongázy) sú zodpovedné za premenu LA na AA a ALA na EPA. Totožné enzýmy sú tiež zodpovedné za premenu EPA na DHA a AA na ďalšie tuky.

Preto vysoký príjem LA, ktorý dnes môžeme vo svete pozorovať, znižuje premenu ALA na EPA a následne DHA. Napríklad zvýšenie príjmu LA z 15 g denne na 30 g viedlo k 40% poklesu premeny ALA na DHA (4).

V inej štúdii zvýšenie príjmu LA zo 4,7% energie na 9,3% znížilo premenu ALA o 50% (8). Dojčatá, ktoré dostávali výživu s vysokým obsahom LA mali o 228% menej EPA a o 29% menej DHA v membránach červených krviniek v porovnaní s dojčatami, ktoré prijímali málo LA (9).

Paradoxne, aj keď sa LA premieňa na AA, príliš vysoký príjem LA môže narušiť produkciu AA. Takže vysoký príjem LA môže nahradiť AA v tkanivách, rovnako ako môže nahradiť EPA a DHA. Naopak, ak je príjem omega-3 tukov vysoký, obsah omega-6 tukov v tkanivách sa veľmi nezmení, alebo sa zníži len mierne. Preto je pre väčšinu ľudí potrebné nielen zvýšiť príjem omega-3 tukov, ale zároveň znížiť príjem omega-6 tukov.

Jedna z najväčších stravovacích zmien vo výžive človeka

Podľa antropologických poznatkov bol pomer medzi omega-3 a -6 tukmi v strave našich predkov približne 1:1 a pohyboval sa niekde medzi 1:4 až 4:1 (10). Bolo to spôsobené vysokou dostupnosťou mäsa, orgánov, rýb a morských plodov (zdroje EPA, DHA a AA) a nižšou dostupnosťou orechov a semien a nulovou dostupnosť olejov z týchto plodov (zdroje LA a ALA).

V posledných približne 100 rokoch, s nástupom priemyselnej revolúcie, sa však všetko zmenilo. Moderná spoločnosť sa postupne preorientovala na potraviny s vysokým obsahom omega-6 tukov, ktorých súčasný príjem je 10 až 20-krát vyšší než konzumovali naši predkovia. Omega-6 tuky, konkrétne LA, sa nachádzajú najmä v rastlinných olejov a margarínoch.

Najmä rastlinné oleje sa stali jednou z hlavných zložiek stravy a to najmä po roku 1960, kedy vznikla hypotéza, že cholesterol a nasýtené tuky spôsobujú srdcovo-cievne ochorenia. Keďže LA, obsiahnutá v semenách rastlín, znižuje hladinu cholesterolu v krvi, potraviny s jej obsahom sa začali masívne propagovať, čo využili výrobcovia rastlinných olejov a margarínov.

V súčasnosti dodáva sójový olej až 20% kalórií do stravy Američanov a skoro 9% zo všetkých prijatých kalórií dodáva vďaka tomu LA (11). Sójový olej je tam používaný na varenie, výrobu margarínov a stužených tukov a pri výrobe množstva spracovaných potravín.

Podľa jednej analýzy stúpla priemerná ročná spotreba sójového oleja v USA medzi rokmi 1909 až 1999 o 1 163% z 0,009 kg na 11,64 kg na obyvateľa (9). Spotreba repkového oleja tam stúpla 167-násobne po jeho zavedení na trh v roku 1986.

To spôsobilo zvýšenie dostupnosti LA a ALA vo výžive Američanov medzi rokmi 1909 a 1999. Dostupnosť LA stúpla o 158% z 2,79% energie na 7,21% a ALA o 85% z 0,39% na 0,72% energie.

Tak ako sa v USA používa sójový olej a v menšom množstve repkový olej, tak sa u nás na prípravu pokrmov či výrobu margarínov používa slnečnicový a repkový olejSpotreba rastlinných tukov a olejov je u nás podobná ako v USA a v roku 2013 bola 15,4 kg na obyvateľa. Našťastie klesá v porovnaní s rokom 2009 (17,7 kg), ale stále je to veľmi vysoké číslo a v porovnaní so stravou našich predkov sme sa veľmi odchýlili od tradičnej výživy.

Opačný prípad sú omega-3 tuky (najmä EPA a DHA), ktorých príjem sa v posledných desaťročiach znížil vo väčšine krajín spolu s príjmom omega-6 mastnej kyseliny AA. Dôvodom je najmä pokles konzumácie rýb, ale v niektorých krajinách aj pokles konzumácie vajec a červeného mäsa.

Zároveň k tomu prispieva aj zmena výroby potravín. Napríklad…

…vajce zo sliepok z veľkochovu môže obsahovať 10-násobne menej omega-3 tukov než vajce zo sliepok z voľného výbehu alebo organického chovu

A zároveň niekoľkonásobne viac omega-6 tukov v podobe LA (12).

Rovnako to platí pre mäso a iné živočíšne produkty, pretože hospodárske zvieratá sú väčšinou kŕmené obilninami ako sója a kukurica, ktoré obsahujú priveľa omega-6 tukov. Preto je dôležité konzumovať živočíšne produkty zo zvierat chovaných prirodzenými metódami, ktoré sú kŕmené trávou a nie obilninami.

Všetky tieto stravovacie zmeny výrazne ovplyvnili množstvo a druh prijatých omega-3 a -6 tukov, ako aj pomer medzi týmito tukmi. Celkový príjem PUFA stúpol, najmä kvôli nárastu v príjme LA. Vďaka tomu sa prudko zvýšil pomer omega-6 k omega-3 tukom.

Ten je v súčasnosti až 10-15:1 a niektorí jedinci dosahujú pomer 25:1. Pritom ešte v roku 1909 bol v USA tento pomer 5,4:1, ale v roku 1999 už 9,6:1. V porovnaní s pomerom v tradičnej strave (1-3:1) je to extrémny nárast, ktorý presahuje aj oficiálne odporúčaný pomer 1-5:1.

Ako som už predtým uviedol, omega-3 a -6 tuky tvoria podstatnú časť bunkových membrán, kde ovplyvňujú priepustnosť buniek, citlivosť na hormóny a množstvo iných metabolických a imunitných procesov. Preto vysoký príjem LA z rastlinných olejov a margarínov výrazne zmenil pomer omega-3 a -6 tukov v tkanivách.

Podľa tzv. Landsovej rovnice sa dá vypočítať odhadovaný obsah omega-3 a omega-6 tukov s dlhým reťazcom (tzv. HUFA) v tkanivách*. Opakujem, ide o odhadovaný obsah v tkanivách na základe príjmu omega-3 a omega-6 mastných kyselín v strave. Podrobnejšie vysvetlenie nájdete pod článkom. 

Podľa týchto výpočtov mal v roku 1909 priemerný Američan obsah omega-3 tukov v HUFA 36,81% a obsah omega-6 tukov v HUFA 63,19%. O 90 rokov neskôr to bolo už 22,95% vs. 77,05% v prospech omega-6 tukov v HUFA (9). 

Tiež sa znížil odhadovaný omega-3 index, čo je súčet EPA+DHA v membránach buniek (meria sa často z červených krviniek).

Vysoký príjem LA v strave ovplyvnil aj zloženie tukového tkaniva a materského mlieka. Obsah LA v tukovom tkanive sa zvýšil zo 6% v roku 1960 na 18% v roku 1986. Obsah LA v materskom mlieku sa zvýšil zo 6 – 7% na 15 – 16% medzi rokmi 1945 až 1995.

Priveľa omega-6 tukov a ich nepomer s omega-3 vás pomaly zabíja 

Uvedené čísla by sami o sebe nemuseli byť problém, pokiaľ by neboli prepojené s prudkým rozvojom chronických ochorení ako sú srdcovo-cievne ochorenia, cukrovka, depresia, zápalové a autoimúnne ochorenia či rakovina. Prepojenie (korelácia) síce neznamená príčinnosť a počas posledných 100 rokov sa udiali aj iné stravovacie zmeny (vysoký príjem cukru, najmä fruktózy a pod.), ktoré ovplyvnili vývoj chronických ochorení.

Avšak vďaka rozsiahlemu výskumu PUFA tukov dnes už poznáme mnohé ich účinky na zdravie človeka. Je vedecky preukázané,

…že zvýšený príjem omega-3 tukov (najmä EPA a DHA) znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení

Podľa meta-analýzy štúdií z roku 2008, príjem 566 mg EPA + DHA denne znižuje o 37% riziko úmrtia na ischemickú chorobu srdca (13). Tento príjem je možné dosiahnuť len 2 porciami tučných rýb týždenne, ale súčasný príjem EPA + DHA je približne 2-krát nižší.

Výborný príklad sú Japonci a pôvodní Eskimáci, ktorí majú vysokú spotrebu rýb a morských plodov. Oba tieto národy majú vysoký príjem omega-3 tukov a nízky príjem omega-6 tukov. Pomer týchto tukov v ich strave je približne 4:1 u Japoncov a 1:1 u pôvodných Grónskych Eskimákov.

Japonci konzumujú približne 750 mg omega-3 tukov denne a Eskimáci až 5–15 g denne. Ich úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia a aj celková úmrtnosť sú nižšie v porovnaní s inými krajinami. Pritom Japonci majú vysoký podiel fajčiarov a tiež často trpia vysokým krvným tlakom. 

Podľa dát z 80-tych rokov 20.storočia, úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia bola u Japoncov len 12% a u Eskimákov 7%. Pre porovnanie, v Európe a USA bola úmrtnosť na tieto ochorenia okolo 45% (8). S úmrtnosťou na srdcovo-cievne ochorenia úzko súvisel obsah omega-3 a omega-6 tukov vo fosfolipidoch trombocytov (viď obrázok). 

Podobne sú na tom Islanďania, ktorí konzumujú viac omega-3 tukov než Japonci a majú nižšiu celkovú úmrtnosť a nízky výskyt srdcovo-cievnych ochorení. 

Tieto údaje nie sú náhodné pri pohľade na obsah omega-3 tukov v HUFA v tkanivách Japoncov a Eskimákov. Ich obsah je úzko prepojený s rizikom srdcovo-cievnych ochorení a čím vyšší obsah omega-3 tukov v HUFA, tým nižšie riziko.

Japonci majú podľa odhadov až 60% omega-3 tukov v HUFA v tkanivách a Eskimáci takmer 70%. U Američanov je to asi 20 – 25%.

Podľa jednej štúdie by dosiahnutie 60% obsahu omega-3 tukov v HUFA v tkanivách znížilo celosvetové riziko úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia o neuveriteľných 98,6% (11).

Toto číslo nie je prekvapením pri pohľade na účinky omega-3 tukov EPA a DHA na organizmus. Medzi ne patrí:

  • zníženie hladiny triglyceridov
  • zníženie produkcie zápalových látok
  • zvýšenie produkcie protizápalových látok
  • zníženie krvného tlaku
  • zvýšenie produkcie oxidu dusnatého (rozširuje cievy) a relaxácia hladkej cievnej svaloviny
  • zníženie trombózy (zrážanie krvi a vznik zrazeniny)
  • zníženie arytmií srdca (porucha srdcového rytmu)
  • zvýšenie variability srdcovej frekvencie (čo znamená zníženie stresu na organizmus)
  • zníženie hladiny homocysteínu
  • zníženie aterosklerózy (upchávanie ciev) a lepšia stabilizácia aterosklerotických plakov

Omega-3 tuky sú vhodné nielen pri prevencii, ale aj liečbe týchto ochorení. Zvýšená konzumácia tučných rýb alebo užívanie rybieho oleja znížili úmrtnosť o 29% u pacientov, ktorí predtým prekonali srdcový infarkt (2).

V inej štúdii sledovali vedci účinok 885 mg EPA + DHA denne počas 3,5 roka na úmrtnosť 11 000 Talianov, ktorí predtým prekonali srdcový infarkt. V porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá užívala placebo, vedci zaznamenali 45% pokles náhleho úmrtia a približne 30% pokles úmrtia na srdcovo-cievne udalosti (15). Účinok omega-3 tukov bol pritom zjavný už po 4 mesiacoch užívania.

Opačný prípad sú omega-6 tuky, najmä LA, ktorej nadmerná konzumácia môže podľa najnovších štúdií zvýšiť riziko srdcovo-cievnych ochorení, rakoviny či celkového úmrtia (16).

O tom však až v 2. časti článku. V ňom sa dozviete, akým spôsobom LA poškodzuje organizmus a koľko by ste jej mali prijať. Ďalej sa dozviete, koľko by ste mali denne prijímať omega-6 a omega-3 tukov a z akých zdrojov by ste ich mali získavať.

 

*HUFA znamená highly unsaturated fatty acids (vysoko nenasýtené mastné kyseliny). Do tejto skupiny nepatria všetky omega-3 a omega-6 mastné kyseliny (MK), ale len tie s obsahom 20 a 22 uhlíkov v reťazci. Z omega-3 MK sem patrí najmä EPA, DPA, DHA a z omega-6 MK najmä AA, DGLA, DPA (DPA patrí do oboch skupín).

Výpočet HUFA v tkanivách sa počíta podľa tzv. Landsovej rovnice (autor Bill Lands) a ide o odhadovaný obsah HUFA na základe príjmu omega-3 a omega-6 mastných kyselín v strave. Celkom vysoká presnosť rovnice bola potvrdená inými štúdiami (pozri tutu).

Tkanivom sa myslia prevažne fosfolipidy v bunkovej membráne, čiže koľko HUFA sa nachádza vo fosfolipidoch bunkových membrán. Ďalšie informácie môžete nájsť na webovej stránke Billa Landsa.

V bunkových membránach predstavuje HUFA celkovo len asi 15-20%. Takže ak Japonci majú 60%-ný obsah omega-3 MK v HUFA v membránach, to znamená, že v tých 15-20% HUFA, je 60% omega-3 MK v podobe EPA, DPA a DHA a zvyšných 40% vo forme omega-6 MK ako AA, DGLA, DPA.

Príklad: Ak ich tkanivá obsahujú 20% HUFA, tak celkový skutočný obsah EPA, DPA a DHA v tkanivách je 12% a uvedené omega-6 MK predstavujú spolu 8%. Zvyšných 80% bunkových membrán predstavujú nasýtené a mononenasýtené MK a tiež omega-3 a -6 MK, ktoré majú 18 uhlíkov (ALA, LA, GLA).

V skutočnosti napr. LA (omega-6) môže predstavovať až 20% bunkových membrán a ALA (omega-3) predstavuje asi 0,5%. To znamená, že ak by sme počítali všetky omega-3 a omega-6 MK v membránach, tak bežne sa v nich nachádza viac omega-6 než omega-3 MK. Pri vysokom príjme omega-3 MK je však možné dosiahnuť vyšší obsah omega-3 než omega-6 MK v membránach.

Zaujal Vás tento článok?

Tak mu prosím dajte like a zdieľajte ho so svojimi priateľmi.

Máte nejakú otázku, názor alebo iný pohľad na vec?

Napíšte mi ich do komentárov...

Komentáre
  1. Fitoru Keto píše:

    Great blog! I really learned a lot from this article. Thank you so much for posting!

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov