Spánok a následky jeho nedostatku

V roku 1942 spali ľudia v priemere takmer 8 hodín a dnes je to len 6,5 hodiny. Prečo spíme kratšie? Možno preto, že sa snažíme dosiahnuť svoje ciele, zarobiť veľa peňazí a urobiť kariéru. Spánok sme teda vymenili za peniaze a kariéru. Avšak spánok nebol „vymyslený“ náhodou a každý človek potrebuje dostatok spánku, aby jeho telo mohlo zregenerovať a načerpať nové sily. Preto nedostatok spánku má svoje následky. Ako dlho by ste mali spať a čo sa môže stať ak nebudete spať dostatočne dlho?

Človek je z pohľadu spánku anomália

Vedeli ste, že človek je jediný druh, ktorý si dobrovoľne odopiera spánok? Žiadny iný organizmus si neodoprie spánok, aby mohol vykonávať nejaké činnosti.

Človek však áno. Vstávame skôr alebo ponocujeme, aby sme pracovali alebo sa bavili. Raz za čas to nie je problém, ale pokiaľ to robíme každý deň, alebo párkrát do týždňa, potom sa z toho stáva problém.

Mnoho úspešných ľudí spávalo alebo stále spáva krátko, len okolo 4-5 hodín. Viacerí z nich dokonca odporúčajú iným, aby spali krátko, ak chcú byť finančne „úspešní“. Spánok považujú za niečo zbytočné a stratu času.

Veď máme len 24 hodín denne a predsa nechcete „prespať“ tretinu života, či áno? To vám povie viacero úspešných ľudí, ktorí z pohľadu peňazí a kariéry skutočne uspeli.

Krátkym spánkom sa chváli napr. Donald Trump, Dwayne Johnson, Dean Graziosi, Steve Harvey, Arnold Schwarzenegger a v minulosti to bol bývalý americký prezident Ronald Reagan a „Železná lady“ Margaret Thatcherová.

Možno si poviete, že dĺžka spánku je individuálna a každý má inú potrebu po spánku. Niekto potrebuje spať dlhšie, iný kratšie.

Tiež ste možno už počuli, že nie je dôležitá dĺžka spánku, ale kvalita spánku. Lenže viete ako sa meria kvalita spánku?

REM a NON-REM spánok

Súhlasím, že potreba po spánku je individuálna, ale kvalita spánku závisí aj na jeho dĺžke. Prečo?

Pretože jeden spánkový cyklus trvá približne 90 minút a počas tohto cyklu sa dostaneme do viacerých fáz spánku. Od bdelosti, cez REM spánok (vtedy snívame), až po NON-REM spánok (má až 4 fázy), v ktorom dosahujeme tzv. hlboký spánok.

Počas každej noci potrebujeme aspoň 5 celých 90 minútových spánkových cyklov. To je spolu 450 minút = 7,5 hodiny spánku.

Z pohľadu genetiky je rozdiel v tom, že niekto má kratší a niekto dlhší spánkový cyklus. Preto niekomu môže stačiť len 7 hodín spánku, ale iný potrebuje 8 a viac hodín spánku. Ale každý potrebuje prejsť počas noci viacerými cyklami.

Existuje aj iný dôvod, prečo potrebujeme približne 8 hodín spánku a to počas celej noci.

Počas prvej polovice spánku sa telo dostáva viac do tzv. hlbokého spánku (NON-REM). Je to čas okolo polnoci a pár hodín po polnoci. Preto si niektorí ľudia myslia, že ak spia krátko, ale „kvalitne“ a majú veľa hlbokého spánku, potom sa môžu zobudiť niekde okolo 4:00 alebo 5:00 hod ráno a viac spánku nepotrebujú.

Lenže evolučne mladšia fáza spánku, tzv. REM spánok, nastáva viac v druhej polovici spánku, niekedy v ranných hodinách. Vidieť to môžete na obrázku nižšie, ktorý pochádza z mojich meraní z prsteňa OURA. Tento špeciálny prsteň používam od konca roka 2019 a meria 4 fázy spánku.

Takže ak budete vstávať príliš skoro, možno budete mať dostatok hlbokého spánku, ale bude vám chýbať REM spánok, ktorý je potrebný pre kreativitu, učenie, pamäť a podporuje myseľ.

Keďže bolo v posledných rokoch publikovaných viacero výskumov v oblasti spánku, tak dnes už vieme, že REM spánok je minimálne rovnako potrebný ako hlboký spánok.

Napr. v jednej štúdii myši deprivované len o REM spánok zahynuli skôr ako myši deprivované len o hlboký spánok.

NEVYMEŇTE svoje zdravie a spánok za PENIAZE A KARIÉRU!

Ronald Reagan a Margaret Thatcherová spávali približne 4-5 hodín denne a tvrdili, že viac nepotrebovali. To znamená, že patrili medzi ľudí, ktorí možno z pohľadu genetiky nepotrebovali dlho spať a aj s krátkym spánkom sa cítili výkonní a produktívni.

To napr. o sebe aktuálne tvrdí spomínaný Dean Graziosi, úspešný autor a podnikateľ, ktorý sa vypracoval z nuly na milionára. A určite nie je jediný človek, ktorý si myslí, že mu stačí krátky spánok.

Keďže Reagan a Thatcherová už obaja zomreli, otázka znie: Aký bol ich zdravotný stav?

Reagan a Thatcherová posledných 10 – 12 rokov života trpeli Alzheimerovou chorobou.

Práve o prepojení medzi nedostatkom spánku a Alzheimerovou chorobou ako jeden z prvých vedcov začal verejne hovoriť Matthew Walker, autor bestselleru Why We Sleep (Prečo spíme) a vedec, ktorý sa spánkom zaoberá desiatky rokov.

Viaceré odkazy na štúdie nájdete v popise pod mojim videom a viac sa o nich dozviete aj v 3-dielnom podcaste Dr. Attiu s názvom The Drive, v ktorom detailne vyspovedal Matthew Walkera (1.časť, 2.časť, 3.časť).

Ako sa dozviete v mojom videu, nedostatok spánku je prepojený nielen s Alzheimerovou chorobou, ale aj ďalšími zdravotnými problémami. Nedostatok spánku zvyšuje riziko napr.:

• Srdcovo-cievnych ochorení
• Rakoviny
• Obezity
• Ochorení súvisiacich s oslabenou imunitou

Nehovoriac o tom, že nedostatok spánku zvyšuje nehodovosť a úmrtnosť na cestách. Už neraz sa stalo, že niekto s nedostatkom spánkom kvôli spomaleným reakciám alebo mikrospánku zabil na ceste nevinné osoby, prípadne aj seba. Asi nikto z nás by nechcel žiť s tým pocitom, že niekoho usmrtil svojim autom len preto, že sa pár dní poriadne nevyspal, aby stihol vykonať viac činností.

Skutočne finančný úspech závisí na krátkom spánku?

Aktuálne najbohatší človek sveta a zakladateľ Amazonu, Jeff Bezos, spí 8 hodín denne a Albert Einstein spával 10 hodín denne, aby bol kreatívny.

Zjavne teda finančný a kariérny úspech nezávisí na dĺžke spánku a aj keď možno krátkodobo „získate“ každý deň 1-2 hodiny naviac pre vašu prácu či iné aktivity, z dlhodobého hľadiska stratíte.