MARTIN CHUDÝ

Začni žiť život podľa svojich predstáv

Test metabolickej flexibility – 25 hodín hladovania a 3 hodiny behu len na vode a sodíku

Čo dokáže vaše telo ak máte vysokú metabolickú flexibilitu? Je možné hladovať a potom nalačno bežať niekoľko hodín bez príjmu kalórií? Aké sú všeobecné stravovacie odporúčania pre športovcov a sú ideálne pre ich výkonnosť a zdravie? Viac v mojom prvom teste metabolickej flexibility…

Koľko sacharidov by mali športovci konzumovať

Už dlhé desaťročia existuje vo vrcholovom športe konsenzus (zhoda) medzi výživovými odborníkmi ohľadom stravy pre športovcov, ktorá má požehnanie priamo od samotného Medzinárodného olympijského výboru. Na základe najnovších výskumov v tejto oblasti sa vrcholovým športovcom odporúča rôzny príjem sacharidov podľa druhu a dĺžky fyzickej aktivity a náročnosti dňa. Odporúčaný denný príjem sacharidov siaha od 5 do 12 g na každý kg telesnej hmotnosti za deň (1). Podľa Gatorade Sports Science Institute (GSSI) (2):

„Adekvátny príjem sacharidov v strave je nevyhnutný pre zvýšenie svalového glykogénu do vysokých hladín v príprave na ďalšie dni vytrvalostného súťaženia alebo ťažkých tréningov. Preto počas 24 hodín pred ťažkými tréningami alebo vytrvalostným súťažením by mali športovci konzumovať 7-12 g sacharidov na kilogram telesnej hmotnosti. Avšak počas 24 hodín pred priemerným alebo ľahkým tréningovým dňom športovci potrebujú skonzumovať len 5-7 g sacharidov na kilogram telesnej hmotnosti.“

GSSI tiež uvádza:

„Strava futbalistu, najmä v dňoch pred ťažkým tréningom alebo zápasom, by mala obsahovať 8-10 g sacharidov na kilogram telesnej hmotnosti. Cereálie, ovocie, zelenina, chlieb a cestoviny sú vhodné zdroje sacharidov.“  

Ak to prenesieme na 80 kg vážiaceho športovca, tak v bežných netréningových dňoch by mal skonzumovať 400 g (1 600 kcal) sacharidov denne (5 g/kg) a v tréningových, pred-súťažných a po-súťažných dňoch až 960 g (3 840 kcal) sacharidov za deň (12 g/kg). Pri energetickom príjme 2 500 kcal v bežných dňoch by sacharidy predstavovali 64% jeho príjmu a v ťažkých dňoch s príjmom 4 000 až 5 000 kcal by to bolo 77 až 96% energetického príjmu. A veru nie som ďaleko od „pravdy“, keďže GSSI uvádza:

„Vzhľadom k tomu, že neexistujú žiadne známe nežiaduce účinky konzumácie vysokosacharidovej stravy (iné než zvýšená telesná hmotnosť vplyvom zadržania vody) a niektoré výskumy hlásia jej výhody, je odporúčané, aby všetci športovci konzumovali vysokosacharidovú tréningovú stravu, t.j. aspoň 60-70% energie zo sacharidov (7-10 g/kg), a zvýšili toto množstvo na 65-85% počas dní pred súťažou. Použitie sacharidových doplnkov pred a počas cvičenia pravdepodobne zlepší výkon prerušovaných, vysoko-intenzívnych šprintov.“

Z tohto vyhlásenia ma najviac zaujala veta: „…neexistujú žiadne známe nežiaduce účinky konzumácie vysokosacharidovej stravy…“ Mimochodom, jedna dávka športového nápoja Gatorade (118 ml), vyrábaného spoločnosťou PepsiCO, obsahuje 25 g sacharidov.

GSSI však nie je jediný, kto odporúča takýto príjem sacharidov. Rovnaké odporúčania uvádza Australian Institute of Sport a na podobných záveroch sa tiež zhodli American Dietetic Association, Dietitians of Canada a American College of Sports Medicine (3). Tieto odporúčania však nezastávajú len rôzne inštitúty a asociácie, ale denný príjem sacharidov 5-12 g/kg telesnej hmotnosti odporúča pre športovcov aj Medzinárodný olympijsky výbor. Ten vydal svoje odporúčania v roku 2010 s podporou spoločnosti The Coca-Cola Company a jej značkou POWERADE (4). Mimochodom, jedna dávka športového nápoja POWERADE (360 ml) obsahuje 21 g sacharidov.

Všetky tieto organizácie samozrejme uvádzajú aj odporúčania pre príjem sacharidov počas výkonu, ktorý závisí od dĺžky výkonu. Odporúčaný príjem sacharidov počas výkonu je tiež založený na poznatkoch, že ľudské telo dokáže vstrebať len 60 g glukózy za hodinu spolu s 30 g fruktózy za hodinu, čo spolu tvorí 90 g sacharidov za hodinu. Podľa American College of Sports Medicine (3):

„V dlhších disciplínach bolo jednoznačne preukázané, že konzumácia 0.7 g sacharidov na každý kg telesnej hmotnosti za hodinu (asi 30-60 g/h) predlžuje vytrvalostný výkon. Konzumácia sacharidov počas cvičenia je dokonca dôležitejšia v situáciách, keď športovci nie sú naplnení sacharidmi, nekonzumovali pred-tréningové jedlo, alebo obmedzili energetický príjem kvôli chudnutiu. Príjem sacharidov by mal začať krátko po začatí aktivity; konzumácia daného množstva sacharidov ako jedno jedlo po 2 hodinách cvičenia nie je tak efektívne ako konzumácia rovnakého množstva v 15- až 20-minútových intervaloch počas 2 hodín aktivity.“

Konsenzus Medzinárodného olympijského výboru pre športovú výživu z roku 2010 zasa uvádza (5):

„Pre dosiahnutie relatívne vysokého príjmu (až do 90 g/h) potrebného pre optimalizovanie výkonu v disciplínach trvajúcich viac ako 3 hodiny, športovci by mali praktizovať konzumáciu sacharidov počas tréningu pre vyvinutie individuálnej stratégie, a mali by používať športové potraviny a nápoje obsahujúce kombinácie sacharidov, ktoré budú maximalizovať vstrebanie z čriev a minimalizovať tráviace problémy.“

Presné odporúčania pre príjem množstva a druhu sacharidov pre fyzické aktivity v dĺžke od 30 po viac ako 3 hodiny nájdete na obrázku pod textom (6). Na stránkach všetkých uvedených organizácií môžete nájsť aj odporúčania pre príjem sacharidov po fyzickej aktivite, ktorý je tiež založený na vysokom príjme sacharidov (7-9 g/kg za 24 hod), dokonca tých rýchlo vstrebaných.

25 hodín hladovania a 3 hodiny behu len na vode a sodíku

Keďže vyššie uvedené odporúčania prezentujú také uznávané inštitúcie, nie je prekvapením, že ich dodnes používajú vrcholoví a často aj amatérski športovci (7). Ale v poriadku, veď mnohí z nich prekonávajú rekordy a vyhrávajú olympiády, tak čo je na tom zlé?

No to mnohí z nich zistia až po ukončení športovej kariéry, ale to teraz nie je predmetom tohto článku. Jeden z problémov ohľadom týchto odporúčaní je, že sú pre mnohých športovcov a vedcov absolútnou dogmou a žiadny iný prístup si nepripúšťajú. Ja však už dávno netrpím kognitívnou disonanciou a tvrdím: „testuj svoje vlastné telo“.

Preto som sa rozhodol urobiť ďalší zo svojich testov a tentoraz som otestoval svoju metabolickú  flexibilitu. Konkrétne som sa inšpiroval Dr. Petrom Attiom, ktorý dokázal hladovať 24 hodín a potom 6 hodín bicyklovať (11. min videa) pri intenzite okolo 60% VO2 max (180 wattov) len na vode a sodíku. Ja som sa rozhodol pre iný typ aktivity a po 25 hodinách hladovania som bežal 3 hodiny len na vode a sodíku. Podotýkam, že niečo také môžete urobiť len po predchádzajúcom dlhodobom metabolickom tréningu, takže to zatiaľ neskúšajte, ak ste ho aspoň niekoľko mesiacov neabsolvovali. 

Podľa odporúčaní a údajov z obrázku vyššie by som mal pri mojej váhe okolo 90 kg:

  • Skonzumovať od 630 do 1 080 g (7-12 g/kg) sacharidov za 24 hodín pred behom
  • Skonzumovať počas behu 90 g sacharidov za hodinu z kombinácie 60 g glukózy alebo maltodextrínu a 30 g fruktózy. Spolu 180 g sacharidov za 3 hodiny behu
  • Skonzumovať od 630 do 900 g (7-9 g/kg) sacharidov za 24 hodín po behu

Spolu som mal teda skonzumovať v 3 dňoch okolo behu od 1 440 do 2 160 g sacharidov. Ja som však neskonzumoval 25 hodín pred behom nič, počas behu som neskonzumoval nič a v 24 hodinách po behu som skonzumoval asi 100 g sacharidov. Takže som prijal len medzi 4.6 až 6.9% odporúčaného príjmu sacharidov. Ako to ovplyvnilo môj výkon?

V prvom rade chcem povedať, že nie som žiadny vytrvalec. Ako futbalový brankár mám skôr krátke a intenzívne výkony než dlhé a vytrvalostné behy. Takýto beh som nikdy v živote nebežal a asi najdlhší beh, ktorý som kedy bežal, trval 60 minút a bežal som ho 10 dní predtým na bežiacom páse (o tomto behu napíšem viac už čoskoro). Moje VO2 max je okolo 59 ml/kg/min (5.3 L/min), čo je veľmi slušné číslo, ale nie je to nič prevratné. Detailné výsledky z behu a ich vysvetlenie si môžete pozrieť na videu .

Pôvodne som plánoval bežať na tepovej frekvencii 155 až 160 úderov za minútu, čo by mala byť podľa rovnice intenzita asi 70-75% VO2 max (40-45 ml/kg/min) a 83-86% z mojej maximálnej srdcovej frekvencie (186). Podľa športestera by som bežal v zóne 4 (149-166 úderov/min). Z konečných údajov som podľa športestera bežal pri intenzite 80% VO2 max, ale to si úprimne nemyslím a môj tep sa zvyšoval postupne s časom kvôli príčinám, ktoré opisujem nižšie.

Moje výpočty na základe priemerného tepu 165 úderov/min (89% z maxima):

  • Priemerné % VO2 max: 80
  • Priemerné VO2/kg (mL/kg/min): 47.44
  • Priemerné VO2 (L/min): 4.24

Údaje zo športestera 11.12.2014:

  • Začiatok: 11:46 hod
  • Trvanie: 03:02:40 hod
  • Vzdialenosť: 29.64 km
  • Priemerný srdcový tep: 165 úderov/min (89% z maxima)
  • Maximálny srdcový tep: 179 úderov/min (96% z maxima)
  • Minimálny srdcový tep: 131 úderov/min (70% z maxima)
  • Kalórie: 3 908 kcal (1 302.66 kcal/h)
  • Priemerná rýchlosť: 9.7 km/h
  • Maximálna rýchlosť: 16.3 km/h
  • Running index: 52
  • Maximálna nadmorská výška: 442 m
  • Výstup: 355 m
  • Zostup: 370 m
  • Zóny podľa tepu:
  • 1 (93-111) – 00:00:00 hod
  • 2 (112-129) – 00:00:00 hod 
  • 3 (130-148) – 00:07:29 hod
  • 4 (149-166) – 01:19:23 hod
  • 5 (167-186) – 01:35:48 hod

Ďalšie merania a údaje:

Váha:

  • pred testom (o 10:50 – 24 hod a 20 min nalačno): 89.2 kg
  • po teste (o 15:30 – 29 hod nalačno): 87.5 kg
  • rozdiel: 1.7 kg, celkový úbytok 3.4 kg vody
  • ranná váha: 92 kg

Krvná glukóza:

  • pred behom: 4.2 mmol/L (75.6 mg/dL)
  • po behu:       3.0 mmol/L (54.0 mg/dL)

Ketóny (beta-hydroxybutyrát):

  • pred behom: 0.1 mmol/L
  • po behu:       0.4 mmol/L

Tekutiny počas behu:

Vypil som 1.7 dcl vody s 15 g soli (skoro 6 g sodíka):

  1. zastávka – 01:13:00 hod: 5 dcl
  2. zastávka – 02:03:30 hod: 5 dcl
  3. zastávka – 02:45:00 hod: 7 dcl

Jedlá a merania po behu:

  • Prvé jedlo 40 minút po dobehaní (15:35 hod): 4 surové vajcia so 100% kakaom, kurkumou a 4 dcl domáceho kefíru zo surového mlieka
  • Druhé jedlo 3.5 hodiny po dobehaní (18:20 hod): dusené srdce z ovečky s namočenými vlašskými orechmi, maslom, extra panenským olivovým olejom
  • Tretie jedlo 5.5 hodiny po behu (20:30) hod: 270 g tučných tvrdých syrov, 100 g 70% horkej čokolády Alnatura
    • Krvná glukóza pred 3. jedlom: 4.8 mmol/L (86.4 mg/dL)
    • Ketóny pred 3. jedlom: 0.4 mmol/L
    • Krvná glukóza 5:00 hod ráno (14 hodín po behu): 5.3 mmol/L (95.4 mg/dL)
    • Ketóny 5:00 hod ráno (14 hodín po behu): 0.3 mmol/L

Na čom „frčal“ môj mozog

Aj keď môj športester ukázal vyšší priemerný tep ako som pôvodne plánoval, zo začiatku som bežal podľa plánu a celkovo si myslím, že som bežal pri plánovanej intenzite 70-75% VO2 max. Postupne sa zvyšujúci tep pri rovnakej rýchlosti a teréne, ktorý nastal najmä v druhej polovici behu, bol sprevádzaný mierne zvýšenou únavou a bol pravdepodobne spôsobený zvýšenou aktivitou sympatického nervového systému (8).

Ten stimuluje vylučovanie hormónov ako kortizol, noradrenalín a adrenalín, ktoré sa spolu s glukagónom (ten je stimulovaný adrenalínom a hypoglykémiou) snažia vytvoriť v pečeni potrebné množstvo glukózy, ktorá by následne slúžila ako palivo pre niektoré orgány, ktoré ju vtedy potrebovali. Takže som mal pravdepodobne vyčerpané zásoby glykogénu v pečeni a možno aj vo svaloch, čo sa dalo očakávať, keďže som predtým hladoval a už 6 mesiacov konzumujem ketogenickú stravu.

Ako ste si mohli všimnúť v údajoch z behu, pred behom som mal krvnú glukózu 4.2 a po behu 3.0 mmol/L, takže zvýšené hladiny spomenutých hormónov a vyšší tep sa dali očakávať. Avšak, väčšina ľudí by sa pri krvnej hladine glukózy 3.0 mmol/L (hypoglykémia) minimálne triasla, bola podráždená a už by im to veľmi nemyslelo. Vo videu dokonca hovorím o tom, že niekto by možno bol už v kóme, ale to bolo prehnané tvrdenie. Každopádne by väčšina osôb musela znížiť svoje tempo alebo úplne zastaviť beh a museli by rýchlo skonzumovať nejaké rýchle cukry. Prečo u mňa nenastal tento stav?

Pretože môj mozog „frčal“ na ketónoch a nie na glukóze a potreboval len minimum glukózy pre svoju funkciu. Čo je ďalej zaujímavé, napriek 25-hodinovému hladovaniu som mal pred behom krvnú hladinu hlavného ketónu beta-hydroxybutyrátu (BOHB) v krvi len 0.1 mmol/L, pritom nutričná ketóza je definovaná ako krvná hladina BOHB 0.5 až 3.0 mmol/L. Dokonca po behu som mal len 0.4 mmol/L BOHB. Žeby som nebol v nutričnej ketóze?

Možné to je, ale to by som nemohol zvládnuť svoj beh tak ako som ho zvládol, pretože by môj mozog nemal ani dostatok glukózy a ani ketónov. Takže som musel mať nižšie hladiny preto, že som veľmi efektívne spaľoval ketóny a najmä ich spaľoval môj mozog. Okrem toho, iné druhy ketónov s názvom acetoacetát (prístroj na jeho meranie z krvi nie je bežne dostupný) a acetón som si nemeral.

Vysoké hladiny BOHB (0.4 mmol/L) som nemal ani 5.5 hodín po dobehaní a 2 hodiny po druhom jedle. Aj na druhý deň ráno som mal len 0.3 mmol/L BOHB. Pritom keď sa pozriete na jedlá, ktoré som skonzumoval, tak som prijal asi 3 400 kcal za 5.5 hodín od dobehania v zložení:

  • 300 g tukov (80% príjmu)
  • 120 g bielkovín (14% príjmu)
  • 50 g sacharidov (6% príjmu)

Okrem toho, môj celodenný výdaj bol okolo 6 000 kcal, takže som mal 2 600 kcal deficit. Preto moje telo muselo tento deficit vykryť z podkožných tukov a spáliť okolo 290 g podkožného tuku. Napriek takejto „ketogenickej náloži“ (strava + deficit) som nemal vysoké ketóny. Ďalšie potvrdenie, že som ich musel výborne spaľovať je, že som po behu a na druhý deň vôbec nebol hladný. Prvé hodiny po behu som mal dokonca nechuť k jedlu. Keďže som však nechcel mať veľký deficit, na druhý deň po behu som schuti skonzumoval obrovské množstvo jedla (dusené pľúca z ovečky, asi 500 g tvrdého tučného syru, asi 200 g vlašských orechov, kefír, tvaroh, vajcia, čalamádu, extra panenský olivový olej a iné).

Prečo som celú noc nespal a príšerne ma bolela hlava

Ďalší zaujímavý poznatok je ohľadom príjmu tekutín. Počas behu som vypotil asi 3.4 kg vody a vypil 1.7 L vody s približne 15 g soli = 5 850 mg sodíka a pred behom som prijal asi 4 000 mg sodíka. Aj keď je odporúčaný denný príjem sodíka okolo 2-3 g, nedávna štúdia definovala ideálny príjem 3 až 6 g denne (9). Počas nutričnej ketózy, kedy sa telo odvodňuje, je však veľmi dôležité dopĺňať príjem sodíka (1-2 ČL denne), takže môj príjem pred a počas behu bol adekvátny (okolo 10 g).

Ako som však krátko po behu zistil, prehnal som to s príjmom sodíka po behu. Určite som potreboval prijať nejaký sodík, pretože 1 L potu obsahuje asi 1 g sodíka, takže som stratil asi 3.4 g sodíka počas behu. ALE, ja som prijal v priebehu prvých 12 hodín asi 7 800 až 9 750 mg, čo je 20-25 g soli!!! Tento extrém sa prejavil nepríjemnou bolesťou hlavy počas noci, kvôli ktorej som nemohol celú noc spať a hlava ma bolela ešte na druhý deň poobede.

Najskôr ma napadli 2 príčiny, ktoré spomínam aj vo videu. Prvá, zvýšená aktivita sympatického NS a zvýšená hladina stresových hormónov. Druhá, nízka hladina aminokyseliny L-tryptofanu v mozgu, ktorý je prekurzorom pre serotonín (hormón šťastia) a ten je prekurzorom pre melatonín (spánkový hormón). Neskôr som si však uvedomil, ako veľmi som to prehnal so sodíkom. Nevadí, aj ja sa učím 🙂 Nabudúce už budem vedieť.

Koľko tukov a sacharidov som spaľoval

Podľa vedeckých článkov by som takýto beh ani nemal zvládnuť, pretože pri intenzite 75% VO2 max by som mal spaľovať prevažne sacharidy (glykogén + glukóza) (10). Navyše, podľa výpočtov (z rovníc) z mojich predchádzajúcich testov som bežal nad ANP, ktorý u mňa nastáva pri tepe 162 úderov/min. To by znamenalo, žeby som spaľoval veľmi veľa sacharidov a tvorilo by sa veľmi veľa laktát v mojich svaloch.

Zo svojich údajov z bežiaceho pásu však viem, že pri tejto intenzite spaľujem prevažne tuky a aj ketóny. Priemerný respiračný kvocient (RQ) odhadujem 0.75, čo znamená, že by som spaľoval 85% energie z tukov a 15% energie zo sacharidov. Áno viem, nemám dôkaz a je to len odhad, ale je založený na údajoch z bežiaceho pásu. Ak mám pravdu ohľadom RQ, pri výdaji 3 908 kcal by som spálil 586 kcal, resp. 147 g glukózy a 3 322 kcal, resp. 369 g tukov. Ak som odhadom spálil 69 g ketónov, čo je 310 kcal (4.5 kcal/g), celkovo som spálil 3 012 kcal, resp. 334.6 g tukov.

Do behu som išiel približne s 300 g svalového glykogénu v celom tele, čo je asi 50% z množstva, ktoré normálne dokážem uskladniť vo svojich svaloch na vysokosacharidovej strave. Asi 120 g (a 60 g v nohách) som si potreboval nechať, aby som nedosiahol stav vyčerpania, ktorý nikdy nenastáva pri nulovom obsahu glykogénu. Takže som mal asi 180 g svalového glykogénu k dispozícii.

Pečeň mohla podľa štúdií maximálne vylúčiť asi 18 g glukózy za hodinu a 54 g za 3 hodiny, ale myslím si, že som nedosiahol túto hranicu. Takže som spotreboval minimálne 93 g svalového glykogénu, ale pravdepodobne viac. Opakujem, je to len odhad, ale keďže som beh zvládol a mal som len asi 180 g glykogénu k dispozícii, nemôžem byť ďaleko od pravdy. Ak by som spaľoval viac glykogénu, musel by som „naraziť na stenu“ (bonking). To je stav, kedy buď v pečeni (bonking alebo mozgové „narazenie na stenu“), alebo vo svaloch (svalové „narazenie na stenu“) dôjde glykogén a mozog či svaly nemajú potrebné palivo. Tento stav často zažívajú vytrvalostní športovci počas pretekov.

Poďme sa pozrieť aj na glukoneogenézu, čiže novú tvorbu glukózy z iných materiálov. Teoreticky, ak som spálil odhadnutých 334.6 g tukov (triglyceridov), do krvi sa uvoľnilo okolo 33 g glycerolu (10% váhy). Z neho sa v pečeni vytvorilo asi 33 g glukózy. Z bielkovín sa mohlo vytvoriť až 60 g glukózy (6% z výdaja), ale keďže ketóny šetria svalovú hmotu, odhadujem maximálne 20 g. Nejaká glukóza sa určite vytvorila z laktátu a pyruvátu a možno niečo aj z acetónu. Spolu možno 60 g glukózy, možno viac. Takže pečeň mohla teoreticky uložiť viac glukózy než vylúčila do krvného obehu. Glukoneogenéza zároveň mohla mierne ušetriť svalový glykogén, ale keďže nemám urobené detailné merania (RQ, izotopy, biopsie), všetko len odhadujem.

Ďalšie poznatky

Na záver ešte nejaké poznatky:

  • Ak by som občas nebežal do kopcov a nespomalili by ma zastávky pre príjem tekutín, zabehol by som aspoň o 2 km viac a mal by som vyššiu priemernú rýchlosť
  • Prvú 1.5 hodinu sa mi bežalo veľmi dobre. Po 1.5 hodinách som začal pociťovať ťažšie nohy a zvýšenú únavu a postupne sa zvyšovali mierne bolesti kolien, achiloviek a ľavého triesla. Pripisujem to behaniu po asfalte a betóne, ktoré predstavovalo prevažnú časť behu. Nemal som pocit, žeby zvýšená únavu v druhej polovici behu súvisela s nedostatkom paliva, ale skôr s bolesťami nôh
  • Po behu som cítil najmä boľavé a stuhnuté kolená, najmä ľavé koleno zvonka (asi nejaká šľacha), a cítil som ich ešte večer pred spaním. Ráno som už len trocha cítil ľavé koleno
  • Nezažil som žiadne kŕče, tráviace problémy a môj mozog bol veľmi koncentrovaný
  • Okrem boľavých a vyčerpaných nôh som necítil žiadne problémy
  • Ráno som vôbec nebol unavený a okrem mierne boľavého kolena som sa cítil zregenerovaný

Záver 

Ľudské telo je schopné dokázať viac než si väčšinou myslíme a než nám tvrdia ostatní. Preto je potrebné neustále posúvať svoje hranice a testovať samého seba. Každý by mal však poznať svoje súčasné limity a ísť krok po kroku. Nie je rozumné do niečoho skočiť bez rozmyslenia a predošlého tréningu.Mňa osobne to veľmi baví a niekedy som až posadnutý self-testovaním, ale viem, čo si môžem dovoliť. Ak by som posledných 6 mesiacov nekonzumoval ketogenickú stravu, takýto beh nalačno by mi mohol vážne ublížiť, takže určite vám to NEODPORÚČAM, ak nie ste dostatočne metabolicky flexibilný.

Ak sa ním však stanete, do veľkej miery môžete ignorovať všeobecné výživové odporúčania pre športovcov, ktoré majú skôr naplniť peňaženky niektorých korporácií než pomôcť športovcom podať nielen maximálny výkon, ale aj čo najviac ušetriť svoje telo. Tieto odporúčania v podstate idú proti celej evolúcii ľudstva a do veľkej miery aj proti fyziológii človeka. O tom však až v ďalších článkoch, ktoré vám „naservírujem“ už čoskoro.

Zaujal Vás tento článok?

Tak mu prosím dajte like a zdieľajte ho so svojimi priateľmi.

Máte nejakú otázku, názor alebo iný pohľad na vec?

Napíšte mi ich do komentárov...

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov